(Potajomky sa zakráda do vašej špajzy a ukrajuje z vašej slaniny – úspor)
Existuje veľa vysvetlení a takisto odbornej literatúry o tom, čo je inflácia a ako funguje. Vynechám odborné výrazy a vysvetlím to jednoducho.
Predstavte si, že máte bazén, ktorý je do polovice plný, máte v ňom však dieru z ktorej odtečie ročne 5 litrov vody. Ak chcete, aby sa naplnil, musíte ročne doliať viac ako 5 litrov vody, pretože ak dolejete menej ako 5 litrov, skôr či neskôr bude bazén prázdny. Tá diera je inflácia a dolievanie je váš úrok pri sporení alebo investícii.
Žiaľ, na peniazoch to nie je vidieť, pretože vám fyzicky neubúdajú. A o to je inflačný strašiak nebezpečnejší. Zistíte to len tak, že v obchode nakúpite stále menej a menej tovaru za rovnaký obnos peňazí. Preto hovorím o strašiakovi sporiteľov, pretože sa potajomky zakráda do vašej špajzy a ukrajuje z vašej slaniny – úspor ani si to nevšimnete.
Naopak inflácia v konečnom dôsledku pomáha dlžníkom. Týmto vás nenabádam k zadlžovaniu sa. Predstavte si, že ste štát a vydáte dlhopisy s úrokom 1,5 % ročne, pričom inflácia má hodnotu 2 % ročne. Takže si požičiate, ale v konečnom dôsledku na požičaných peniazoch ešte zarobíte. Nie je to samozrejme také jednoduché ako to opisujem, zámerne som to kvôli lepšiemu pochopeniu zjednodušil. V konečnom dôsledku by mala inflácia pomáhať všetkým dlžníkom. Lenže ak máte hypotéku s dlhoročnou viazanosťou a banka vám každý rok, tri alebo päť mení úrokovú sadzbu, inflačný efekt vo váš prospech sa stráca. Iné by to bolo v prípade, ak by ste mali fixný úrok po celú dobu trvania pôžičky tak, ako to býva pri dlhopisoch.
Pre vás je dôležité vedieť, že keď chcete budovať majetok, musíte vždy do vašich výpočtov zarátať, respektíve odrátať infláciu. Pozrime sa na to, ako je to u nás, na Slovensku:
ROVNICA VÝNOSU:
Úrok v banke 1 % (momentálna priemerná úroková sadza termínovanom účte) – daň z výnosu 19 % = cca 0,8 %
Priemerná výška inflácie podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) za posledných desať rokov je 1,8 %
VÝSLEDOK: 0,8 % – 1,8 % = -1 % ročne (slovom: mínus jedno percento ročne!)
Možno si poviete, mínus jedno percento nie je nič dramatické. Netreba však zabúdať, že pri výpočtoch sme zohľadnili percentuálne vyjadrenie výšky inflácie podľa ŠÚ SR. A teraz čítajte pozorne! Ak to rozmením na drobné, výška ročnej inflácie sa počíta podľa tzv. spotrebného koša, v ktorom sú základné potraviny, náklady na energie, elektronika,… Z čoho vyplýva, že výška inflácie sa do ekonomiky jednotlivca a domácnosti môže premietnuť prípad od prípadu veľmi odlišne. Ceny aut a elektroniky síce klesajú, ale ceny základných potravin naopak stúpajú. Je preto namieste otázka: čo kupujete častejšie? Auto, elektroniku alebo základné potraviny? Čo predstavuje väčšiu časť vašich výdavkov, vášho rozpočtu? Zamyslite sa na tým…
Mimochodom, mohli by ste teraz namietať, že inflácia je aktuálne mínusová. Áno, máte pravdu, ale veľmi rýchlo sa zotavuje (viď. odkaz – Inflácia narastá) a cieľový priemer EÚ by mal byť 2 %.
Andrej Hollý, váš privátny bankár
Odporúčané odkazy:
Spotrebný kôš 2017
Inflácia narastá
